dargov_obr  

 

Pamätník oslobodenia a víťazstvaSieň bojovej slávy (Dargovský priesmyk)

prešli dňom 1.novembra 2012 do správy Kultúrneho centra Abova, kultúrneho zariadenia KSK. 

Sieň bojovej slávy je z technických príčin dočasne zatvorená !!!            

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.      tel.č.  055/696 58 07 , 0917 525 677 

 

 

       
                                                                
  
                                                            
erbabov

ABOV v dávnoveku bol obývaný praľuďmi homo erectus a homo sapiens sapiens už v staršej dobe kamennej (paleolit),asi 40 000 až 35 000 rokov pred naším letopočtom. Prvým pomenovateľným národom na území historického Abova boli Kelti a ich nasledovníci Germáni, prvé štátne útvary, ktoré sa abovského územia niekedy iba dotýkali, zriadili Gepidi (východogermánsky kmeň), Húni a Avari. Slovania na toto územie začali prenikať na prelome staroveku a stredoveku, na sklonku 5. storočia. Do Karpatskej kotliny vnikli Staromaďarské kmene na sklonku 9. storočia, územia Abova sa však zmocnili až po smrti kráľa Svätého Štefana (1038). Tradícia uvádza, že dobyvateľom Abova bol konkrétne jeho švagor, manžel sestry Šarloty, Aba Samuel, tretí uhorský kráľ (1041-1044), muž chazarského pôvodu, ktorý pravdepodobne pomenoval územie Abova (odvodené od slova aba – otec). Niekedy v dobe života Abu Samuela sa župné sídlo presťahovalo do abovského Novohradu (lat. Castrum Novum Abe, maď.Abaújvár, alebo Castrum Novum, Újvár) na brehu rieky Hornád, tesne za hranicami s Maďarskou republikou (v súčasnosti v katastri obce Abaújvár).

O kultiváciu Abovskej župy sa zaslúžil šľachtický rod Abovcov, pravdepodobne oni stoja za vznikom prvej kamennej architektúry na tunajšom území (murovaný kostolík v abovskom Novohrade, osídlenie vo Svinici a kostolík v Krásnej nad Hornádom z 11.storočia). V 12.storočí prebehla na abovskom území vlna vidieckej kolonizácie, asi z nemeckých alpských oblastí, v tej dobe sa usadil cirkevný rád premonštrátov v Jasove (centrum vzdelanosti), vznikli prvotné Košice (osada situovaná južnejšie od kolonizačného mesta), spomínané v dokumente v r.1230.

Zamiešanie sa Abovcov do najvyššej politiky sa stalo pre nich osudným v krvavej bitke pri Rozhanovciach 15. júna 1312.

Za panovania anjouovskej a luxemburskej dynastie sa Abov stal jednou z najhustejšie obývaných oblastí kráľovstva, s vyvíjajúcim sa miestnymi i zahraničným obchodom. Novovek priniesol pre tento región Lutherovu reformáciu, vynález kníhtlače, budovanie reformovaného školstva, literatúru (napr. Ján Bocatius, povýšený do abovskej župnej šľachty r.1598). Po vpáde Turkov sa oficiálne sídlo župy presťahovalo do Gönzu, kvôli tureckému nebezpečenstvu sa však stále viac administratívne začali využívať Košice. Mesto ležalo pri významnej obchodnej ceste a stalo sa strediskom obchodu s východnou Európou, Poľskom a Ruskom. Pre štruktúru osídlenia regiónu Abova boli charakteristické malé dediny. Obyvateľstvo sa živilo prevažne poľnohospodárstvom, pestovanie vínnej révy bolo rozšírené až po Košice. Najlepšie odrody sa kvalitou vyrovnali tokajským vínam. Živočíšna výroba bola orientovaná na chov oviec. Naďalej kultúrnym centrom boli Košice, kde dominovali kovospracujúce remeslá, vysokú úroveň dosahovalo školstvo a kníhviazačstvo. Dôležitým kultúrnym miestom bol aj kláštor v Jasove, ktorý od 13. storočia plnil funkciu hodnoverného miesta s pôsobnosťou v Abovskej, Gemerskej, Hontianskej, Sabolčskej, Boršodskej, Šarišskej, Turnianskej a Zemplínskej stolici až do konca feudalizmu. (Z pol.17.storočia pochádzajú i prvé zaujímavé literárne opisy abovskej oblasti (napr.z pera tureckého diplomata Evliu Čelebiho Seyahatname alebo nemeckého hudobníka Daniela Speera Uhorský Simplicissimus.)

Do začiatku 18.storočia sa územie Abova dostalo do centra protihabsburských povstaní a občas sa na základe vtedajších mierových zmlúv stávalo politickou súčasťou Sedmohradského kniežatstva. Sedmohradské kniežatá Štefan Bočkaj, Gabriel Betlen, Juraj I. Rákoci sa na území často zdržiavali, zvykli sídliť v Košiciach. Najmä v Betlenovej osobe získalo územie na politickom a kultúrnom význame. Po reforme verejnej správy za Jozefa II. bol Abov r. 1785 zlúčený s Turnianskou stolicou a vznikol nový správny útvar Abovsko -Turnianska stolica. Existovala do roku 1790, potom bola obnovená za Bachovho absolutizmu (1850 - 60) a nakoniec r. 1881. Pri rozpade Uhorska pripadla severná časť Abovsko -Turnianskej župy ČSR a ako samostatný administratívny celok jestvoval do roku 1923. Po zrušení žúp a zriadení tzv. veľžúp r. 1923 patrila slovenská časť Abova do Košickej župy, za krajinského zriadenia v rokoch 1928 - 1938 do okresu Košice - vidiek a Moldava n/Bodvou. V r. 1949 - 1960 bola začlenená do Košického kraja, r. 1960 do Východoslovenského a od roku 2001 do Košického samosprávneho kraja.

Takmer polstoročie bol termín Abov na Slovensku akoby zabudnutý, ožívať začal po r. 1989. Územie Košíc a blízkeho okolia (Košice okolie) predstavuje v súčasnosti polovicu bývalého historického Abova, tzv. horný Abov.

 

(spracované na základe: DUCHOŇ, Jozef. 2008. Abov – premeny územia v dejinách.In: Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova. Zborník referátov z odborného seminára 24.-25.6.2008 v Košiciach. Nitra: SPU 2008, ISBN 9788055200736, s.9-16.)